V dnešnej epizóde sa budeme venovať téme štátnych sviatkov SR, z ktorých už viaceré nie sú dňami pracovného pokoja. Blíži sa 17. november – Dňa boja za slobodu a demokraciu . Sviatok, ktorý si pripomíname ako symbol odvahy, solidarity a zápasu za lepší život. Tento rok však 17. november už nebude dňom pracovného pokoja.

Zároveň sa v treťom konsolidačnom balíku zrušil aj zákaz maloobchodného predaja počas sviatkov. Čo to znamená pre pracujúcich? Prečo odbory proti týmto zmenám tak dôrazne vystupujú? A prečo je dôležité, aby mal človek možnosť zastaviť sa – aj v mene hodnôt, ktoré 17. november pre nás znamená?

Na tieto otázky dnes odpovie prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová.

V dnešnej epizóde sa rozprávame o pripravovanom protestnom zhromaždení, ktoré je reakciou na konsolidačný balík vlády. KOZ SR zásadne nesúhlasí s tým, že najväčšie bremeno pripravovaného konsolidačného balíka nesú opäť pracovníci. Vláda a parlament podľa nej postupujú bez skutočného dialógu so sociálnymi partnermi a bez hľadania spravodlivejšieho rozdelenia ťarchy konsolidácie.

Konsolidačný balík v hodnote 2,7 miliardy eur obsahuje 22 opatrení, pričom na plecia pracujúcich má dopadnúť záťaž vo výške približne 814 miliónov eur – teda takmer 400 eur na každého zamestnaného človeka.

V podcaste sa viceprezidenta KOZ SR Františka Gajdoša pýtame: Čo ľudí privádza do ulíc a aké požiadavky majú odborári smerom k vláde? Konali sa podobné protesty aj počas minulej vlády? A ako organizátori vnímajú hlasy, že protesty môžu byť politicky motivované? A napokon: Aké je ich hlavné posolstvo verejnosti aj vláde – povedané v jednej vete?

Prečo sa rozhodli štrajkovať?

Ako sa správal zamestnávateľ – a čo znamenajú výluky či hromadné prepúšťania v praxi?

S akým tlakom, zastrašovaním a nezáujmom sa stretli?

A čo je potrebné zmeniť, aby už nik nemusel bojovať o základnú spravodlivosť?

V otvorenom rozhovore hovorili o tom:

• kde sa rokovania zlomili,
• ako vyzerá každodenný život počas štrajku,
• čo si od kolektívneho boja sľubujú,
• a prečo dôstojnosť na pracovisku nie je luxus, ale základné právo.

Epizóda ukazuje, že štrajk nie je slabosť. Je to hlas ľudí, ktorým došla trpezlivosť. Vypočujte si podcast a pochopíte, prečo dnes ľudia štrajkujú – a prečo ich hlas treba počúvať.

O svojej skúsenosti hovoria predsedovia základných odborových organizácií v podnikoch Gelima (Liptovský Mikuláš) a ECCO Slovakia (Martin) - Ferdinand Chomo a Pavol Húšťava.

V tomto rozhovore rozoberáme šokujúce zatvorenie závodu ECCO v Martine, kvôli ktorému náhle príde o prácu vyše 600 zamestnancov.

O rozhodnutí zatvoriť fabriku sa zamestnanci dozvedeli doslova z večera na ráno. Vedenie firmy o tom predtým s odbormi nerokovalo a prijalo necitlivé rozhodnutie za zatvorenými dverami. Ako sa s vedením rokuje dnes a hrozí podobný scenár aj zamestnancom v Portugalsku?

Na tieto otázky odpovie Pavol Húšťava, predseda odborovej organizácie Integrovaného odborového zväzu v spoločnosti ECCO v diskusii s Milanom Kurucom, podpredsedom Energeticko-chemického odborového zväzu.

Vypočujte si diskusiu o solidarite, právach zamestnancov a sile odborov.

Protizákonné prepúšťanie zamestnancov zo strany firiem je celoeurópskym problémom. Aj v základných organizáciách našich členských zväzov sa stretávame s množiacimi sa prípadmi ukončenia pracovného pomeru s ich funkcionármi v snahe ukončiť či obmedziť pôsobenie odborov u zamestnávateľa.

Niektoré firmy, hoci sú si vedomé, že funkcionára odborovej organizácie nemôžu prepustiť bez súhlasu odborovej organizácie, dávajú týmto funkcionárom výpovede. Síce firmy súdy, ktoré sa doslova vlečú niekoľko rokov, o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru následne prehrávajú, týmto postupom sa snažia zastrašiť a manipulovať zamestnancov v organizovaní sa v odboroch.

O mnohých prípadoch sa ani nedozvieme, pretože zamestnávatelia efektívne zastrašia zamestnancov už pri pokuse založiť odbory.

Súčasná ochrana odborárskych funkcionárov je nedostatočná a vyžaduje si zmeny v zákonoch.

O tom, v akom rozsahu sa stretávame s protizákonným prepúšťaním odborárov na Slovensku, aké sú najčastejšie praktiky zamestnávateľov pri zastrašovaní odborových funkcionárov a prečo je súčasná právna ochrana odborových funkcionárov nedostatočná, sme sa rozprávali s predsedníčkou Rady OZ KOVO Monikou Benedekovou a viceprezidentom Konfederácie odborových zväzov SR Františkom Gajdošom.

Je práca v Kauflande výhrou, alebo skôr testom trpezlivosti? Sú zamestnanci Kauflandu adekvátne ohodnotení za svoje každodenné nasadenie? Dostávajú svoj férový podiel za to, aké zisky svojou prácou pomáhajú vytvárať?

Prečo Kaufland neposkytol zamestnancom vianočné odmeny? Aké sú vzťahy s vedením? A čo by sa malo zmeniť, aby si tento "Top zamestnávateľ" naozaj zaslúžil svoj titul?

O týchto témach diskutovali Rasťo Hruška – predseda základnej organizácie OZ KOVO v Kauflande a Milan Kuruc – podpredseda Energeticko-chemického odborového zväzu.

Vláda odmieta valorizáciu platov v štátnej a verejnej službe. Vraj na to nemá peniaze. Nielen do konca roka 2024, ale ani v nasledujúcom kalendárnom roku. Požiadavky odborov sú však nemenné, naďalej požadujú valorizáciu platov ešte pre rok 2024 a v roku 2025 10%. KOZ SR preto odmietla podpísať dodatky ku kolektívnym zmluvám, ktoré prestali platiť a byť účinné 31.augusta 2024, a vstúpila do štrajkovej pohotovosti. Čo to znamená v praxi a čo všetko z toho vyplynulo pre zamestnancov štátnej a verejnej služby? A kedy nastane ten bod zlomu?

O stále prebiehajúcom kolektívnom vyjednávaní kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa pre štátnu službu a pre zamestnancov pracujúcich vo verejnom záujme sme sa rozprávali s prezidentkou KOZ SR a hlavnou vyjednávačkou za odbory Monikou Uhlerovou.

Európska občianska iniciatíva „Tax the Rich“ iniciovala európsku petíciu za férové zdanenie najbohatších multimilionárov a miliardárov a využitie týchto zdrojov na pomoc ľuďom pri zelenej transformácii.

Táto iniciatíva vyzýva Európsku komisiu, aby zaviedla európsku daň z veľkého majetku. Táto daň by prispela k vlastným zdrojom Únie a jej výnosy by umožnili posilniť a zachovať európske politiky ekologickej a sociálnej transformácie a rozvojovej spolupráce spolufinancované členskými štátmi.

Je vcelku škandál, že najbohatší miliardári planéty často platia úplne minimálne sadzby daní, pretože ich príjem a majetok pochádza najmä z kapitálových príjmov či obchodovania na burze, ktoré je vo väčšine krajín zdanené oveľa menej, ako mzda bežného zamestnanca, alebo nie sú zdanené vôbec.

Ako skrotiť sociálnu nerovnosť a zmenu klímy sme sa rozprávali s aktivistkou a programovou riaditeľkou Inštitútu ľudských práv Alenou Krempaskou a Ferdinandom Chomom, členom predsedníctva Odborového zväzu pracovníkov poľnohospodárstva a predsedom Rady mladých KOZ SR.